Roman a Júlia

Kompletní specifikace

Vazba: brožovaná

Formát: A5

Počet stran: 236

Vydání: -

Rok vydání: -

ISBN: 9788096987061

Júlia Ambrózyová je mladá slobodná žena, ktorá pracuje ako ekonómka v súkromnej krajčírskej firme. Už roky v nej šéfuje, nikdy sa neusmieva a všetci z nej majú strach. Oslovenie „ľadová kráľovná“ si plne zaslúži, pretože jej správanie je neustále chladné. Aké tajomstvo skrýva? Má naň dôvod, alebo je to len divadlo? Nikto o nej nič nevie, dokonca ani jej nadriadený Roman Ziči. Jeho hrdosť mu bráni vyzvedať od kohokoľvek. Dozvie sa nakoniec pravdu? Prepáči jej zatajovanie minulosti? Odpustí nakoniec Júlia Romanovi jeho čudné správanie?
Prvotina Prešovčanky Ľubice Štefanikovej o ľuďoch a firme, akých je na Slovensku mnoho.

Ukázka z knihy:

Kapitola II.
Vstala a chcela prejsť do kancelárie, kde pracovala Marika,
ale do miestnosti vstúpil majiteľ firmy. Príťažlivý, tridsaťpäťročný muž v dokonalom tmavom obleku, oslovil mladú ženu. Nečakala ho, preto sa strhla od prekvapenia.
„Ahoj Júlia. Nechcel som ťa vyľakať, prepáč. Vonku je
pekný deň, nechceš ísť na kávu?“
„Vďaka, ale mám ešte poštu, ktorú som nečítala, musím
skontrolovať účtovníctvo. Oľga ide na materskú, v poslednom čase jej nebolo dobre, tak ho musím ešte raz
skontrolovať. O dva dni musíme odovzdať daňové priznanie,
vieš, DPH. Tak chcem pozrieť všetky položky, či sú správne
zaúčtované. Marika od zajtra nastupuje na Oľgine miesto, alev prvý deň nebude vedieť robiť všetko, tak to musím urobiť ja. Oľga je od dnes v nemocnici, telefonoval jej manžel, že ju museli okamžite hospitalizovať. Budem rada, ak sa dieťatko narodí zdravé a Oľga bude v poriadku.“ - zamračila sa Júlia.
„To som nevedel, daj mi vedieť, ako sa všetko skončilo.
Pracovala tu od začiatku, zaslúži si nejakú odmenu a jej
dieťa tiež. Takže nejdeš na tú kávu?“
„Ďakujem, inokedy. Povinnosti nepustia.“ - smutne
zvesila plecia.
Mladý muž bol zarazený jej obavami, od nej by nečakal
nijakú účasť. Považoval ju za chladnú a odmeranú. Hoci
zopárkrát nebol presvedčený, že je len chladná a odmeraná.
Ale boli to len chvíľky, tak nemohol zmeniť názor, ktorý si
vybudoval za dlhé roky čo sa poznali. Tajne však dúfal, že
sa mýli, že nemôže byť len chladná a neprístupná, akou sa snažila byť. Niekedy ju pozoroval, keď sedela za počítačom a pracovala. Občas sa zatvárila milo a vtedy jej črty zjemneli a skrásnela ešte viac. Nepustila k sebe žiadneho muža, čo mu vyhovovalo, lebo nemal soka. Ale to, že nechcela k sebe pustiť ani jeho ho často privádzalo do zúrivosti a potom sa hádali kvôli pracovným záležitostiam. Lebo on bol zlostný a
podráždený a ona vynervovaná z množstva povinností.
Dlho nevydržali v stave „tichá domácnosť“ a zvyčajne po
niekoľkých minútach uzavreli prímerie. Vo svojom
postavení aj tak museli komunikovať, tak sa naučili riešiť
problémy rýchlo. Neuvedomovali si, že žijú skoro ako
manželia, lebo boli takmer stále spolu, jeden bez druhého
neurobili pracovne ani krok. Len večer sa každý z nich
vracal do svojho vlastného domova. Vyspať sa, aby ráno
mohli fungovať bez problémov.
„Dobre, tak sa maj a zavolaj, ak by bolo niečo súrne.
Zajtra máme jednanie u nových dodávateľov, prídem po
teba autom, nechoď svojím. Zbytočne budeš šoférovať aj
ty aj ja. Potom môžeme ísť spolu na obed.“
„Súhlasím, prídem o siedmej ráno a budem ťa čakať. Ten
obed beriem, ale nie že vyberieš drahú reštauráciu, nemám
tie podniky rada.“
„Beriem na vedomie, len si to do zajtra nerozmysli,
potrebujem s tebou prebrať jednu dôležitú vec.
Samozrejme pracovnú. Ahoj, uvidíme sa zajtra. Julinka.“ -
zažmurkal mladý muž a odišiel.