Kroky

Kompletní specifikace

Vazba: brožovaná

Formát: A5

Počet stran: 150

Vydání: -

Rok vydání: -

ISBN: 9788073997472

Kam kráčaš človek? Kam ťa vedú tvoje kroky? Kráčaš a ani si neuvedomuješ, aké sú v tvojom živote dôležité.
Až po istej udalosti si Pavol Anton uvedomí, aká dôležitá je chôdza. Mladý, sebavedomý šľachtic si užíva život plným priehrštím. Kamaráti, pitky, zábavky. To je to jediné čo ho zaujíma. Je tomu skutočne tak? Nie je to len maska? Aké pocity skrýva? Zaujíma ho, čo si o ňom myslí jeho otec a nevlastná sestra Anna Octavia? Odkiaľ vlastne prišla a prečo zostala v rodine grófa Esterháziho?

Komorný ľúbostný príbeh zo začiatku 19. storočia Rakúska Uhorska.

ÚRYVOK z románu

Bola pokojná, zamyslená, ale aj zasnená. Myslela na
mladého muža, ktorý rozochvel jej srdce. Už si myslela, že
ho navždy stratila, že ho jeho kamaráti načisto obrali
o rozum. Dnes ju príjemne prekvapil. Povedal jej, že
nechce aby odišla a dal jej obľúbený cukrík. Ako to
vlastne vedel, že má taký rada? Uvedomila si, že ho
vlastne nepozná. Už to nie je jej nevlastný brat, ale mladý
krásny muž, ktorého .... Nie, zaplašila tie myšlienky,
nemôže ho predsa milovať! Alebo áno?
Sama sa vo svojich citoch nevyznala. Ľúbila Pavla už
dávno, ale zraňovalo ju, ako sa k nej správal. Potom sa
spamätala a všimla si, že je tu a pozerá na ňu.
Zrumenela a sklopila oči.
„Anna, nechcel som sa vás dotknúť, verte mi. Chcel by
som vás poprosiť o prepáčenie. Za všetko, čo som vám
doteraz urobil. Prosím vás, nehnevajte sa na mňa. Chcem
sa polepšiť a dokázať vám, že budem iným človekom,
akým som bol doteraz. Veríte mi?“
„Verím a prijímam vaše ospravedlnenie Pavol. Som rada,
že ste sa tak rozhodli. Už som si myslela, že sa to nikdy
nestane. Bola som z toho smutná. Veľmi ste sa zmenili.
Čo vás trápi, prečo ste boli v poslednom čase taký
smutný? Povedzte mi to a možno sa vám uľaví.“
„Prečo si myslíte, že som smutný?“
„V poslednom čase ste chodili ako telo bez duše. Stále ste
sa opíjali a nechceli ste sa so mnou, ani s otcom zhovárať.
Myslela som si, že som vám nejako ublížila, alebo vás
niečím ranila. Ak je to tak, tak mi to povedzte. Vysvetlíme
si prípadné nedorozumenie a začneme
odznova. Trápi ma, že si nerozumieme.“
„Anna, to ja som vám ublížil a ja vás prosím o prepáčenie.
Ublížil som nielen vám, ale aj otcovi. Vy sa nemáte za čo
ospravedlňovať. Vy nie. Ale budem rád, keď mi odpustíte a
začneme odznova s čistým štítom. Vy a ja.“
Po tých slovách cítila rozpaky. Klopila oči a bála sa
pozrieť na mladého muža. Skutočne od neho nečakala, že
sa zmení. Už v to nedúfala a príjemne ju prekvapil.
Ale hlavne nechápala jeho posledné slová.
Po niekoľkých sekundách zdvihla oči a stretla sa
s pohľadom hlbokých modrých očí. Pavol Anton na ňu
pozeral tak zvláštne, až jej začalo splašene biť srdce a tak
znova sklopila zrak.
On jej iba pobozkal ruku. Bozkával Anninu ruku jemne.
Láskal jej dlaň perami dlhšie ako bolo zvyčajné. Prešli jej
po tele zimomriavky, ale neurobila nič, aby ho zastavila.
Ani by neverila, že ten ľahký bozk na jej dlaň trval len pár
sekúnd. Mladý muž s havraními vlasmi sa uklonil
a bez slova odišiel. Nevidela jeho úsmev. A on nevidel jej oči.